Poetka (Silvia Kaščáková)

Poetka

Viem, že nedostanem viac.
Z odrobín som rýchlo zamiesila na chlieb
a dvere nezatváram.
Hoci na jednom verši, budem sa držať tu.



Viem, že nedostanem ináč.
A moje cievy tiež podliehajú kôrnateniu.
Že si, čím ďalej tým viac, spomínam len podľa lístkov na
    chladničke.

Nie som iná ani v rozhovoroch a moje srdce je len také veľké,
ako ho vedia vyfotografovať lekári.
Aj keď občas tak búcha, akoby sa odrazu zväčšilo a nemalo
      v tele miesto.
Akoby doň niekto vstúpil.
Ale nie je to tak (aj keby to bolo poetické), lebo ho počuť, len
      keď som sama.

Viem, že nedostanem viac.
Ani o jednu metaforu.
V chodbe som postavila dvanásť košov a sú plné papiera.

_________________________________________________

Nemožno ťa zachrániť

Nemožno ťa zachrániť.
Si mŕtvy fakticky od začiatku.
Treba s tým žiť.
Katastrofy alebo dopravné nehody nezaujímajú takí, ako si ty.
Štatistiky nepočítajú tých, ktorí práve neboli na ceste.
Nikde sa nepíše o prekvapených z ďalšieho nového rána.

Tak veľmi by si chcel.
Možno ti pomôže nevyliečiteľná choroba alebo aspoň
       obyčajná nádcha.
Niekto ti uvarí čaj z medovky a opatrne, aby si sa nezobudil,
       ťa prikryje dekou.

___________________________________________________

Raz

Raz tak napíšem. Pokojne napíšem.
Nebudem sa skrývať za – er formu,
že sa ma týka len to, čo sa netýka iných.
Potvrdím, že som ako vy, aby sa zahanbili tí, ktorí ešte čušia.

Raz to vyslovím.
Prezradím, akí sme rovnakí, keď sa bojíme.
Raz sa mi to podarí.
Raz pôjdem naživo. Bez textu. Bez básne. Ako vy.

____________________________________________________

Aké ľahké je kŕmiť leva

Aké ľahké je kŕmiť leva.
Rozhodnutím už nikdy nehrešiť.
Bráničku síce niekto stráži, ale pod svetrom môžem preniesť
       kusy mäsa.
Zostáva po mne krvavá stopa, obzerám sa, ale nikoho
        nevidieť.

Aké ľahké je kŕmiť leva.
Načahovať sa k nemu a ceriť zuby.
Robiť mu zrkadlo, aby vedel, že si zaslúžim jeho priazeň.
Oslovovať ho nežnými menami.

Chcem odomknúť zámok, chytím sa mreží, ale zrazu
       povolia. Len tak.
Vchádzam k nemu vzpriamená, ale priestor dnu je malý.
Prenikavý zápach sa mieša s odvahou a ja som stále bližšie.

Od posledného odpustenia ubehlo menej času,
ako som čakala.